všetko o Rómoch a Rómskej kultúre

Vitajte na stránke dobrá muzička v sekcii Rómovia a Židia boli mimo zákon

Elena Lacová Rómska novinárka spomína na obdobie holokaustu v 2.svetovej vojne. Video z dokumentu Eleny Lacovej O BARIPEN -  Hrdosť

Elena Lacková

Mgr. Elena Lacková (rodená Doktorová; * 22. marec 1921, Veľký Šariš – † 1. január 2003, Košice)[1] bola prvou rómskou spisovateľkou, ktorá písala v rómčine.[

Do jej najznámejšej tvorby patrí divadelná hra Horiaci cigánsky tábor a próza Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou.  V roku 1968 spoluzaložila Zväz Cigánov-Rómov, bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku. V roku 2001 sa stala prvou Rómkou, ktorá dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.  Taktiež dostala pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie rómskeho holokaustu. 

Jej pravnučkou je herečka a speváčka Alžbeta Ferencová,  v roku 2023 pokrstila prvé slovenské vydanie knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou.

Skorý život

Elena Lacková absolvovala meštiansku školu vo Veľkom Šariši v roku 1935.  V roku 1942 bola jej rómska obec násilne vysťahovaná Hlinkovou gardou. O týchto skutočnostiach neskôr napísala uznávanú divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.  Počas druhej svetovej vojny stratila svoje dieťa.

Spisovateľská kariéra

V roku 1946 napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor. Založila “prvé cigánske divadlo”, s ktorým mala premiéru Horiaceho cigánskeho tábora v roku 1948 vo Veľkom Šariši. Po úspechu z jej hry nastúpila Lacková do funkcie kultúrnej pracovníčky.  V roku 1950 sa so svojou rodinou presťahovala z chatrče v rómskej komunite do Prešova. Jej manžel sa zamestnal na odbore zdravotníctva Krajského národného výboru.  Lacková sa zamestnala ako osvetová pracovníčka rómskych obyvateľov na Krajskom národnom výbore v Prešove.  V roku 1956 vydali jej hru Horiaci cigánsky tábor v knižnej podobe vydavateľstvá Lita v Bratislave a Diliza v Prahe. Vďaka rozšíreniu jej divadelnej hry ju nacvičili mnohé divadelné krúžky a ochotnícke divadlá po celom Slovensku. Ochotníci z Drienova sa s jej hrou dostali až do krajskej súťaže v Revúcej, kde získali ocenenie.[8] Od roku 1963 študovala na Fakulte sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe.  Študovala aj na Filozofickej fakulte na Karlovej univerzite, kde dokončila magisterské štúdium v roku 1970.  Lackovej autobiografické dielo Uľiľom tel bachtaľi čercheň (Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou) vyšlo s pomocou Mileny Hübschmannovej v roku 1986. Toto dielo bolo neskôr preložené aj do češtiny, angličtiny a francúzštiny. V roku 1993 sa stala členkou Spolku slovenských spisovateľov.

Elena Lacková o jej hre Horiaci cigánsky tábor

“V hre Horiaci cigánsky tábor som chcela zvýrazniť, že aj Rómovia bojovali proti fašizmu a za svoju slobodu po boku slovenských partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Žiaľ, ostatná literatúra, aj učebnice dejepisu zabudli na tento historický fakt. Ale ja, ako svedok tejto skutočnosti a historickej pravdy, chcem pre terajšie a budúce generácie podať svedectvo o rómskom holokauste a o rómskom odboji na Slovensku.

Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti

Počas obdobia Nežnej revolúcie sa stala predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1990 v Prešove. Ako predsedníčka sa Lacková snažila oživiť rómske hudobné tradície vo Veľkom Šariši a podporovať vznik rómskych folklórnych hudobných skupín. Podieľala sa na organizácií prvých rómskych festivalov a kultúrnych podujatí. V politickom svete sa snažila o uznanie svojbytnosti Rómov.  Pod jej vedením začal v roku 1991 zväz vydávať celoštátne periodikum pre Rómov, Romano nevo lil.  Romano nevo lil pravidelne vydáva poviedky, poéziu a komentuje politické dianie v živote Rómov a majority.

Ocenenia

V roku 1995 dostala Elena Lacková diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem. V roku 2000 dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 3. triedy udelené prezidentom Slovenskej republiky. Taktiež dostala v roku 2000 pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.

Divadelná tvorba

• Horiaci cigánsky tábor (1946)

• Nový život (1952)

• Rómske srdce (1955)

• Veľký primáš Baro (1991)

• Hrbatý Maren (1999)

• Stratení ľudia (2002)

Rozhlasová tvorba

• Žužika (1989)

• Iskry a popol rómskej lásky (1992)

• Rómske srdce (1995)

• Husle s tromi srdcami (1998)

Prozaická tvorba

• Horiaci cigánsky tábor (1956)

• Romane paramisa – Rómske rozprávky (1992)

• O mule na aven pale – Mŕtvi sa nevracajú (1994)

• Parne garuda – Bieli krkavci (1996)

• Uľiľom tel bachtaľi čercheň – Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou (1997)

• Život vo vetre (2005)

.